Piaty festivalový deň odštartovala inscenácia pre tínedžerov Hej, pookie! Tá na základe výskumu s rodičmi a deťmi, ako aj vedeckých poznatkov apeluje na dôležitosť medzigeneračného dialógu. Divadelný priestor tu funguje ako miesto potenciálneho druhého pokusu – pre deti aj ich rodičov. Každý si želá zvládať konfrontácie na prvý pokus, práve preto, že sú náročné, zmätočné a bez jasnej správnej možnosti. Inscenácia ponúka analytický pohľad na napäté situácie a zároveň pripomína, že nejde o to za každú cenu vyhrať či klásť na seba nerealistický tlak. Od queer sebaprijatia cez menštruáciu až po úzkosť – témy boli spracované s citom a úctou, ktoré si zaslúžia.
Piatkové popoludnie prinieslo derniéru inscenácie Na medveďov!!!, ktorá prostredníctvom milencovej lsti ako z rímskej komédie nastavila zrkadlo celému slovenskému národu. Zabudnutá hra Jánosa Margittaia, objavená po rokoch na povale divadla, v modernom spracovaní pripomenula, že ako spoločnosť často zostávame uväznení v minulosti. Žiaľ, aj táto komediálne ladená inscenácia potvrdila, že ani kritikou oceňované diela, ktoré sa neboja s humorom kriticky reflektovať slovenskú spoločnosť, nemusia mať na repertoári dlhý život. S divákmi sa lúči už rok po premiére.
Druhou inscenáciou hlavného festivalového programu bol Pokladík (Every Breath You Take) Divadla Aréna. Fenomén stalkingu je vykreslený ako dôsledok doby, ktorá si zvykla na neobmedzený prístup ku každému. V inscenácii sú zobrazené jeho viaceré podoby – od naivnejších až po skutočne invazívne a násilné. Hlavná línia sa primárne nesústreďuje na dôvody, prečo sa to deje, ale na dôsledky, ktoré má stalking na svoje obete. Poskytuje základnú osvetu o tom, čo robiť, keď je niekomu narušené súkromie. Inscenácia sa nesnaží ponúknuť jednoznačné odpovede ani riešenia, ale otvára priestor na uvedomenie si závažnosti problému. Pripomína, že invazívny vstup do najosobnejších sfér jednotlivca nie je banalitou, ale skúsenosťou s dlhodobými následkami na život obetí.
Festivalový deň sme zakončili predstavením Divadla Kontra Sobík. Monodráma Petra Čižmára v réžii Klaudyny Rozhin prináša dôležité témy stalkingu, túžby po pozornosti a láske, ako aj pochybení systému, ktorý nás má chrániť. Sobíka môže divák poznať ako populárny seriál Baby Reindeer na Netflixe, Divadlo Kontra však inscenáciu uviedlo ešte pred touto populárnou adaptáciou. Podľa slov Petra Čižmára išlo pravdepodobne vôbec o prvé uvedenie monodrámy Richarda Gadda mimo Británie. Peter Čižmár sa úlohy v monodráme zhostil energicky a presne. Udržať divákovu pozornosť hodinu a desať minút, najmä v tak minimalistickej scéne, môže byť pomerne náročné. Čižmárovi sa to však darí. Vďaka nemu na javisku ožíva nielen postava stand-up komika a autora drámy, ale aj desivá stalkerka Martha. Predstavenie otvára dôležité a zložité témy, spracúva ich však s humorom a nadhľadom. V dobe neistoty a zanikajúcich divadelných projektov je Divadlo Kontra dôležitým subjektom, ktorý prináša do regiónu nové a nezvyčajné texty a otvára pálčivé otázky.
