Anarchistický background ve mně asi zůstane

foto: Braňo Konečný

Divadlu nie je nutné pripisovať naivné predstavy o schopnosti meniť svet, ale jednoznačne sa o ňom dá uvažovať ako o priestore, v ktorom je možné naštrbovať zaužívané a samozrejmé. S režisérom inscenácie Divadelník Michalom Hábom sme sa okrem toho rozprávali aj o klimatickej kríze, kolektívnej tvorbe či vplyve Brechta

celý rozhovor si môžete prečítať alebo vypočuť tu.

Kto je dnešná Lilith?

foto: Braňo Konečný

Zatracovanie či démonizovanie žien, ktoré „vystupujú z radu“ sprevádzajú ľudské dejiny od ich začiatku. Mestské divadlo Žilina reflektuje túto tému cez príbeh prvej ženy Lilith. Jednu jej verziu stvárňuje v rovnomennej inscenácii aj herečka Andrea Juhásová.

celý rozhovor si môžete prečítať alebo vypočuť tu.

3… 2… 1…!

3. Troma slovami opíšte svoj pracovný deň

sloboda v hlave

2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia

spotenie, dotyky

1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“

mŕtvica

Vladimír, stavač scény

3. Troma slovami opíšte svoj pracovný deň

ľudia, zábava, kultúra

2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia

pekné predstavenia

1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“

vynikajúce

Ferko, vrátnik

3. Troma slovami opíšte svoju inscenáciu
ženská, vtipná, autorská

2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia
zábava, príležitosť

1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“
sloboda

Zuzana Zaušková, herečka z inscenácie Zabi Klinček a pomojkaj ma!

hodnotenie dňa

Festivalový štvrtok som začala príbehom Kamila, psa, ktorý sa z celej sily snažil poslúchať, no akosi mu to nikdy nevyšlo. V tomto duchu sa potom niesol celý deň. Na doobednajšej diskusii sa štyria muži snažili hovoriť o inklúzii queer tém do divadla, ibaže vo svojej snahe zabudli na ženy. V inscenácii Lilith sa žena márne pokúšala vysvetliť mužovi, že jej stvorenie je rovnako dôležité ako to jeho. A v Divadelníkovi sa Jana Oľhová v postave herca Bruscona snažila obhájiť postavenie umenia a divadla (nielen) v našej krajine. Verím, že snaha všetkých nebude márna a umenie, ktoré sme vo štvrtok videli, nezostane uzavreté v elite, ale dostane sa ďalej ako za hranice festivalu.

Tamara Vajdíková, divadelná kritička

Žena sa ako leitmotív štvrtkového dňa zrkadlila vo všetkých poobedných inscenáciách. Najskôr sme sa vďaka Zabi klinček a pomojkaj ma! stretli s troma mladými ženami.Tie prostredníctvom podcastu opisovali stereotypy, s ktorými sa denne stretávajú – či už je to povinná starostlivosť o domácnosť a deti, sexistické vtipy alebo menejcennosť. Mužskú nadradenosť komunikovala aj inscenácia Lilith. V tomto prípade sa hlavná línia vinula okolo biblickej postavy, s dôrazom na cyklickosť dejín a vnímanie postavenia ženy. Tretia inscenácia Divadelník síce primárne nekomunikovala tému muža a ženy, pracovala však so stvárnením mužskej postavy herečkou – Janou Oľhovou. Poskytla tak pohľad na divadelný svet, v ktorom do veľkej miere prevládajú muži a celým týmto kolosom hýbu viac oni než ony. Otázka ženy a jej postavenia, či už v spoločnosti, divadle alebo v histórii, je čoraz častejšie otváraná a dôležité je, aby sme sa nielen pýtali, ale aj odpovedali.

Elena Dusíková, študentská platforma

otázka dňa

Prečo sa divadlo často spája s elitárstvom?

Jozef Ciller (scénograf, patrón festivalu): Pretože špičkové divadlo robia elitní ľudia. Elita však nie je nič pejoratívne – v dobrom slova zmysle ide o intelektuálne naplnenie. To však potrebuje aj naplnenie humanitné a ľudské, pretože existujú elity, ktoré civilizáciu likvidujú.

Pavol Viecha (režisér): Z princípu sú divadelné predstavenia limitované pre určitý počet hostí – takže vždy budú do nejakej miery elitárske. Slovo elitárske ale asi nie je úplne správne, skôr ide o to, že je určené pre uzavretú a malú skupinu ľudí. Nemôže teda ani konkurovať televízii alebo filmu. Napokon si ale každý musí na túto otázku odpovedať sám.

Iveta Pagáčová (herečka): A spája sa s elitárstvom? Možno to nie je elitárstvo, skôr mám pocit, že sme len trochu špeciálna kategória ľudí. Divadlo sme sa rozhodli robiť z nejakého dôvodu, predurčujú nás k tomu naše vlastnosti – mňa aj detstvo. Niekoho môže ovplyvňovať neskoršie štádium života. Nesieme si veľa tráum, ktoré si liečime práve umením. Všetci sme veľmi extrovertní, máme potrebu sa vyjadrovať. Napríklad, keď sa stretnem so spolužiakmi z obchodnej akadémie vyzerá to úplne inak ako s hercami. Nespája sa mi to teda s elitárstvom, ale skôr s nejakou špeciálnou kategóriou veľmi citlivých ľudí.

Veronika Malgot (režisérka): Keby som bola babica, čo nie som, predpíšem slovenskému divadlu holistickú liečbu. Zvnútra sa otvorí živej kultúre, trošku bifidus, trošku esencis, lebo črievka sú, ľudovo povedané, upchaté. A na zmysly treba, žiaľ, antibiotiká – hláste sa na pohotovosť. Slepota panuje tejto krajine. Krajina s doživotnou rentou pre prémiových občanov nehľadí na divadlo. A divadlo nehľadí na ľud, ak sú ceny vstupeniek jedine a iba prémiové. Najnižšia cena vstupenky nemôže byť drahšia ako balík plienok či mesačný poplatok za ZUŠ. Nečítali ste, že len dvadsať percent Slovákov má nasporených viac ako tisíc eur? Asi to nedajú na divadlo, že?

spojenie s divákmi