Všetko osobné je politické

foto: Braňo Konečný

Tento rok na festivale Dotyky a spojenia prebehla aj séria diskusií na tému menšín v divadle, ktorej sa zúčastnila aj spisovateľka a principálka Divadla bez domova Uršuľa Kovalyk.

celý rozhovor si môžete prečítať alebo vypočuť tu.

Konečne by sme si mali začať pripomínať ženy

foto: Braňo Konečný

Na festivale Dotyky a spojenia sa Alžbeta Vrzgula predstavila ako jedna z troch režisérok inscenácie Tel3gram Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Podľa nej by feminizmus mal byť samozrejmosťou, a aj preto dostala v jej časti väčší priestor Hana Gregorová než Tajovský, po ktorom je toto divadlo pomenované.

celý rozhovor si môžete prečítať alebo vypočuť tu.

3… 2… 1…!

3. Troma slovami opíšte svoj pracovný deň

chaos, zábava, vytrvalosť

2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia

veľa ľudí

1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“

umenie

Katarína, editorka webovej stránky

3. Troma slovami opíšte svoj pracovný deň

bezpečnosť, oheň, poriadok

2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia

kultúra, Martin

1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“

herci

Ferko, protipožiarny technik

3. Troma slovami opíšte svoju inscenáciu

tanec, piesok, vlasy

2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia

začiatok leta

1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“

svalovica

Patrícia Rotterová, režisérka inscenácie Táto izba sa nedá zjesť

hodnotenie dňa

Tento deň priniesol rôznorodé inscenácie, ktoré ponúkli jedinečný pohľad na rôzne témy. Inscenácia Tel3gram sa sústredila na život Jozefa Gregora Tajovského a Hany Gregorovej. Dramatik je na rozdiel od jeho manželky v popredí, kým sa ona stará o domácnosť, ale zároveň aj hľadá samu seba. Paralela s ukrajinským párom, kde muž je na fronte a žena ho čaká doma, pridáva príbehu súčasný kontext. Inscenácia vyzdvihuje tému emancipácie a ženského sebaurčenia.

Divadlo Jána Palárika spracovalo v inscenácii Filip osobnosť Jara Filipa. Inscenácia v réžii Ján Luterána s textom Mira Dacha, zobrazuje Filipove rôzne tváre a osobné zvyky, napríklad fajčenie alebo hranie počítačových hier. Diváci sledujú Filipov život cez realistické scény, dynamické piesne a výkony.

V priestore múzea sa uskutočnil minimalistický koncert inšpirovaný Jánovou apokalypsou, The Revelation of St. John, ktorého autormi sú Peter Martinček a režisérka Zuzana Galková. S presnými prostriedkami, ako je operný spev, kufor a písací stroj, vytvára inscenácia hlboké zamyslenie nad koncom sveta a ľudskou civilizáciou. Dielo nešokuje, ale ponúka meditáciu nad tým, ako sa môžu naše súčasné skúsenosti zapísať do budúcnosti.

Marek Godovič, divadelný kritik

Návšteva Slovenského národného múzea bola ideálnou alternatívou na rozchodenie myšlienok po fascinujúcej, no satirickej ukážke skormucujúcej slovenskej spoločnosti v inscenácii Ubu, po mystických aj ironických Šeptuchách či príbehu hereckej krízy Divadelníka. Spolu s Mučeníkom ma do dnešného rána zaujali asi najviac. Moju zvedavosť zduplikovali inscenácie Táto izba sa nedá zjesť a Filip. Prvá inscenácia ponúkla náročnú, no silnú tému o sexuálnom zneužívaní. Jej výstavba, herecké výkony a choreografia ma zaujali viac ako téma samotná. Najprijateľnejší a spomedzi predchádzajúcich inscenácií najodľahčenejší počin bol pre mňa jednoznačne Filip. Vnímal som silnú a atypickú rekonštrukciu fragmentov z umeleckého i osobného života Jara Filipa. Inscenácia zabáva a poukazuje na politiku deväťdesiatych rokov. Najzaujímavejšie pre mňa bolo, že som mohol interagovať s hercami a vyslúžiť si tak originálny špak po zosnulom Filipovi. Záver ma prekvapil. Dozvedel som sa niečo, čo som si nemyslel a nemienim to prezrádzať.

Dávid Šimon, študentská platforma

otázka dňa

Aké konkrétne kroky môžu divadelníci / divadelníčky urobiť, aby prispeli k väčšej inkluzivite?

Eva Ogurčáková (umelecká šéfka Divadla z Pasáže): Je potrebné otvoriť svoje mysle a divadlá ľuďom, ktorí sú možno iní. Myslím si, že by to viedlo k vzniku zaujímavých a krásnych spoluprác. Takže nebáť sa. Áno, nebáť sa!

Matúš Benža (dekan Divadelnej fakulty VŠMU): Azda najjednoduchším krokom k väčšej diverzite a inkluzivite je inscenovať texty, ktoré budú reprezentovať širšiu škálu kultúr, národností, identít, sociálnych zázemí či životných skúseností. Prípadne aktívne podporovať vznik nových textov. Divadelníci a divadelníčky môžu tiež aktívne pracovať s publikom, vzdelávať ho a búrať tak mnohé subjektívne i objektívne bariéry spájané s umením a kultúrou. Divadlá by tiež mali začať dbať na väčšiu prístupnosť a rozvíjať špecializované programy pre divákov a diváčky so špecifickými potrebami – pre nepočujúcich, nevidiacich, ale napríklad už aj pre neurodivergentných divákov.

Dana Droppová (herečka): Robiť divadlo. Tvorcovia by mali vyberať podnetné diela, ktoré dokážu byť komunikatívne.

Marek Godovič (divadelný kritik): Inkluzivita by mala byť od začiatku súčasťou divadelnej práce. Už od uvažovania nad inscenáciou, a teda ďaleko skôr, ako začne samotný proces. Divadlo by zároveň malo hľadať odpovede na rôzne výzvy a otázky, ktoré sa v našej spoločnosti začínajú dosť radikalizovať – uvažovať o nich iným spôsobom a ísť čo najviac do hĺbky. Treba sa zžiť s rôznymi pohľadmi aj komunitami a takto vytvárať samotnú inscenáciu. Nie však ako nejaký jeden osamotený artefakt, potrebné je takto postaviť celú sezónu.

spojenie s divákmi