Čo je atraktívne alebo naopak neatraktívne na postave outsidera v divadle?

Túto otázku ste mali položiť divadelnému vedcovi. Outsideri sú vždy zaujímavejšie a dramatickejšie postavy než tie úspešné. Hoci ani to nemusí byť úplne pravda, pretože aj za úspechom sa často skrývajú veľké obete a drsné životné skúsenosti. S outsidermi sa však všetci do istej miery stotožňujeme, pretože každý z nás má pochybnosti o svojich schopnostiach a o tom, ako vedie svoj život. Práve preto sa s nimi vieme tak ľahko identifikovať. A samozrejme, keď je doba ťažšia, čoraz viac ľudí sa ocitá v pozícii outsidera – či už reálne, alebo sa tak jednoducho cíti. Ja som si v živote vždy pripadal ako outsider, preto sú mi tieto postavy a témy nesmierne sympatické a veľmi blízke.

Otázka by si samozrejme vyžadovala odpoveď zhruba v rozsahu dizertačnej práce, ako to už býva pri anketách. Ale možno som s takýmto názorom vopred nekompromisne odsúdený na to byť outsiderom. Čo však z môjho pohľadu môže vyvolávať dojem (a nemusí to byť len dojem), že som, naopak, a na rozdiel od ostatných, veľmi dobre zorientovaný insider. Pričom obe roly, teda rola insidera, o ktorom si ostatní myslia, že vystupuje ako outsider, môžu byť rovnako atraktívne. A keďže – vopred sa ospravedlňujem pani profesorke Wild, že vstupujem na túto pôdu – celý svet je divadlo a všetci sme len herci, nie inak to bude asi aj s outsiderom v divadle. Ale sú to len slová, slová, slová.

Že je aktuálny.

Outsider dokáže meniť svet, pretože je podceňovaný. Outsider je inšpiratívny, kreatívny a odolný. Outsider je pre akýkoľvek dramatický príbeh nesmierne dôležitý. Mám rád outsiderov.

Atraktívne je, že rozvíja svoje znalosti, negatívne však je, že pre niektorých ľudí nemusí byť vždy zaujímavý.