Čo bolo podnetom pre výber klasického diela Zvieracia farma?
Kristián Schrenk: O texte sme uvažovali už dlhšie. Mali sme možnosť vidieť jeho spracovanie v podaní študentov z Belehradu na festivale Artorium, ktorý organizuje Divadlo Akadémie umení, a veľmi nás oslovil.
Peter Purdek: Myslíme si, že text s nami rezonuje. Orwellove diela sú mimoriadne nadčasové a aj dnes dokážu presne pomenovať mnohé spoločenské mechanizmy. Výber textu preto vyšiel predovšetkým z našej vlastnej iniciatívy.
Ako prebiehal proces tvorby?
K: Proces tvorby sa začal spoločnou analýzou postáv. Zamýšľali sme sa nad tým, aké paralely by sa dali nájsť so stavom súčasnej spoločnosti. Zároveň sme sa vedome pokúšali vyhýbať odkazom na konkrétne režimy či politické situácie, aby si diváci mohli vytvoriť vlastné interpretácie. Počas čítacích skúšok sme si skúšali rôzne postavy a ich možné uchopenia, až napokon režisér rozhodol o finálnom obsadení.
P: Režisér nám dal priestor vyskúšať si postavy, ktoré nás osobne zaujímali. Ja som si chcel zahrať Havrana, ktorý je zvyčajne interpretovaný ako symbol ortodoxnej cirkvi, a práve táto rovina ma na ňom fascinovala. Hoci som ho napokon nehral, všetky naše nápady a podnety sa v procese tvorby využili.
V čom ide o generačnú výpoveď?
P: Vo všetkom.
K: Zvieracia farma je univerzálna, jej dej je možné zasadiť do rôznych období a nájsť v nej paralely s mnohými režimami či spôsobmi fungovania spoločnosti.
P: Je nadčasová, lebo ju možno čítať na viacerých úrovniach. Dá sa vzťahovať na autokratické režimy, ale aj na bežný život a fungovanie rôznych skupín ľudí. Podobné mechanizmy vznikajú všade, kde sa vytvárajú určité pravidlá a hierarchia. Pre mňa osobne nie je Zvieracia farma len o politike. Je aj o ľudskosti, medziľudských vzťahoch a o tom, ako spolu dokážeme žiť.
Čo pre vás znamená sloboda?
K: Pre mňa sloboda znamená možnosti – možnosť tvoriť, cestovať, hovoriť svoj názor a nebyť zaň šikanovaný alebo obmedzovaný.
P: Môžem len súhlasiť. Dôležité je mať možnosť vyjadriť svoj názor bez odsúdenia, samozrejme, pokiaľ sa pohybujeme v rovine vecnej diskusie a nie napríklad vyhrážok.
K: Pri slobode je podľa mňa veľmi dôležité aj jedno slovo – rešpekt.
Aj dnes, podobne ako zvieratá v Orwellovej Zvieracej farme, čelíme populistickým sľubom a manipulácii verejnej mienky. Dokáže podľa vás generácia Z zmeniť smerovanie spoločnosti a poučiť sa z chýb minulosti?
P: Zmeniť smerovanie spoločnosti dokáže každá generácia. Máme na to aj príklady z histórie, napríklad rok 1989. Každá doba prináša svoje vlastné výzvy aj možnosti.
K: Ak sa nám niečo nepáči, nemala by to byť úloha len jednej generácie. Často počúvame, že staršia generácia už svoju budúcnosť riešiť nemusí a je to na nás. Myslím si, že zmeny sa dajú dosiahnuť len vtedy, keď sa spoločnosť zomkne a bude hľadať riešenia spoločne.
P: U niektorých starších ľudí možno cítiť určitú rezignáciu alebo únavu z verejného diania. História sa však opakuje a mali by sme sa z nej učiť. Niekedy zabúdame, že mnohé zmeny, ktoré sa kedysi zdali nemožné, sa už podarilo dosiahnuť. A je ich možné dosiahnuť znova.
