Aký vzťah máme k štátnym symbolom a čo definuje našu hrdosť a lásku k vlastnej krajine? Putovná inscenácia Slováci ožijú. Hymna pre 21. storočie spája tri absolútne odlišné poetiky a formy cez prizmu troch výrazných umelcov. Vznikla na základe výzvy nájsť tón novej hymny Slovenskej republiky (toto zadanie vzniklo ešte pred reálnou správou o novom aranžmáne hymny) a prináša originálny pohľad na našu súčasnú spoločensko-politickú situáciu.

Režisér Adam Dragun sa vo svojom Referáte, či skôr mystifikačnej prednáške, snaží spomenúť si na monológ Daniela Fischera z inscenácie SND Mojmír II., ktorý zásadne ovplyvnil jeho profesijné smerovanie. Monológ v podaní Daniela Fischera napokon aj odznie, ale vytrhnutý z pôvodnej Ballekovej inscenácie už nesie iné významy. V inom priestore hľadá herec Peter Ondrejička vo svojom stand-upe Nad Tatrou je depka v réžii Silvie Vollmann novú hymnu v popových šlágroch Duchoňa, Elánu či Petra Nagya. V hokejovom drese a s gitarou v ruke prináša uvoľnenejší formát, ale rovnako tristnú výpoveď. Divácke putovanie zakončí audiovizuálna performancia v réžii Júlie Rázusovej, ktorej súčasťou je prehovor Zapamätaj mi krajinu bez ľudí spisovateľky Ivany Gibovej. Sugestívny Gibovej text, nahovorený samotnou spisovateľkou, úprimne vyjadruje autentickú frustráciu nad „krajinou krojovanej nenávisti“. Tieto tri odlišné formy sa plynule prepletajú a vytvárajú kolektívny zážitok, ktorý sa odohráva v netradičných priestoroch divadla.

Slováci ožijú. Hymna pre 21. storočie je projekt, ktorý s absolútnou precíznosťou reaguje na aktuálnu diskusiu o národnej hrdosti a jej zneužívaní pre politické ciele, a to spôsobom, ktorý je diváka schopný nielen znepokojiť, ale aj inšpirovať k novému pohľadu na našu spoločnosť a jej hodnoty.

Upozornenie: Putovná inscenácia, pri ktorej sa diváci a diváčky presúvajú po schodoch a čiastočne aj stoja.