Tajný lodný denník je o hravosti a čírej detskej predstavivosti. Je zhmotnením viery v to, že deti majú v sebe stále dostatok imaginácie, aj keď nad tými dnešnými mnohí zlomili palicu ako nad „screen generáciou“ so zdecimovanou tvorivosťou. Martinská inscenácia dokazuje opak – školákom a školáčkam sa prihovára s vierou v ich predstavivosť a túžbu po dobrodružstve.

Voľná inšpirácia Hviezdoslavovou básnickou skladbou Hájnikova žena. Libreto pre jeleňa, troch performerov a zbor žien. Radikálny performatívny rituál, ktorý prepisuje klasiku do jazyka dneška. Pri súčasnom diskurze o „pravom slovenskom umení“ ide o odvážny a nadmieru výpovedný krok.

Lukáš Brutovský sa v inscenácii Jak jeleň budeš si tam chodiť odvážne konfrontuje s mýtom slovenského literárneho kánonu. Vytrháva z pôvodnej predlohy jednotlivé motívy a fragmenty, aby ich zasadil do aktuálneho kontextu. Prostredníctvom Hviezdoslava odkrýva svet, v ktorom moc deštruuje všetko navôkol. Človek ako neobmedzený pán tu násilne (a neraz doslovne) zneužíva všetko ženského rodu – krajinu, prírodu aj hájnikovu ženu. Drsno-poetický jazyk sa v javiskovom spracovaní premieta do originálnych scénických obrazov využívajúc pri tom rôzne umelecké formy, výtvarné techniky a tanečnú performanciu.

V tomto mnohovrstevnom scénickom obraze sa Hviezdoslavova poézia premieňa na vizuálne a fyzické partitúry, kde sa do konfrontácie dostáva tradícia so súčasnosťou, poézia s protestom a príroda so svetom kapitalizmu. Na základe ústredných tém a formy autorského textu môžeme dielo Lukáša Brutovského vnímať ako voľné pokračovanie jeho predchádzajúcich projektov – D1 (pracovný názov), Iokasté, Odliv. No tu ide ešte ďalej – do temnejšieho lesa národnej identity, kde sa každý krok stáva drsnejšou výpoveďou.