Autorská inscenácia Hranice skúma tému osobných hraníc vo vzťahoch. Prostredníctvom introspektívneho skúmania vlastného príbehu odhaľuje neschopnosť nastaviť si zdravé hranice a snaží sa preniknúť k príčinám tohto problému. Témy projektu zahŕňajú generačnú traumu, sebavedomie, manipuláciu a osobný rast, pričom každý príbeh sa snaží zvýrazniť dôležitosť osobných hraníc ako kľúčového prvku sebapoznania. Hlavným princípom diela je autentickosť a „samo-spoveď“, ktorá rámcuje jednotlivé príbehy a spája ich do univerzálneho obrazu ľudských skúseností.

Dráma srbskej autorky Biljany Srbljanović zachytáva naoko nevinnú hru troch detí na vymyslenú rodinu. Deti vnímajú zložitú politickú situáciu, názorovo polarizovanú spoločnosť, slabú ekonomiku, vojnové konflikty a na krízy reagujú svojsky – hrou, v ktorej si ventilujú nahromadené emócie. Sú brutálne, vulgárne a cynické. S mrazivou presnosťou napodobňujú svet dospelých. Všetko sa zmení, keď ich zábavu preruší neznáme čudné dievča so zvláštnym tikom v tvári. Ako sa vysporiadať s generačnou traumou, ktorá nás sprevádza od útleho veku? Dá sa vymaniť z cyklu násilia, sklamania a ťažkej sociálnej situácie, v ktorej vyrastáme? A čo ak je jedinou odpoveďou na zastavenie násilia len ďalšie násilie?

Absurdná jednoaktovka Václava Havla z roku 1975. Michal a Viera majú veľký kozub, starožitný stolík, moderné mäkké fotely, gotickú madonu, rokokové hracie hodinky, turecký kindžal, koleso z dreveného voza, chlpatý koberec, vyrezávanú kostolnú spovednicu, stereofónny gramofón, servírovací stolík, Groombles, Woodpeak, platne zo Švajcu a dieťa. Práve dokončili zariaďovanie svojho nového bytu a prvým hosťom na ich bytovej „vernisáži“ je disidentský spisovateľ František. Ironická hra o prázdnom, frázami naplnenom živote, ktorý má zmysel len vtedy, keď je obdivovaný okolím.