VERBUM

OBSADENIE
Andrej Kalinka, Ján Morávek, Monika Štolcová, Barbora Türkmen

RÉŽIA
Andrej Kalinka

Andrej Kalinka je skladateľ, libretista a režisér, ktorý začínal ako hudobník a neskôr študoval dirigovanie a kompozíciu. Spolupracoval s desiatkami umeleckých telies naprieč rôznymi žánrami a podieľal sa na vzniku viac než 70 diel. V roku 2011 spoluzaložil umeleckú skupinu Med a prach, v ktorej rozvíja koncept komplementárneho umenia založený na medzinárodnej spolupráci a prepájaní umeleckých prístupov. Jeho tvorba bola uvedená doma i v zahraničí a získala viacero ocenení.

INSCENAČNÝ TÍM
Michaela Beniač, Sára Hunčárová, Andrej Kalinka, Filip Kriváň, Ján Morávek, Monika Štolcová, Barbora Turkmen

„Verbum je inscenácia, ktorá ukazuje, že aj filozoficky podnetné témy je možné spracovať hravo, zrozumiteľne a so zreteľom na úroveň chápania mladého publika. Koncept performance lecture umožňuje prepájať edukatívny obsah s umeleckou reflexiou bez toho, aby sa inscenácia zmenila na školskú hodinu.“

Ivana Topitkalová: O slovách slovami, ale to najdôležitejšie tu nie je, lebo tu ani nemôže byť. In: casopiskod.sk, 4. 11. 2025

„Verbum reaguje aj na dnešnú postfaktickú dobu, plnú dezinformácií a konšpiračných teórií. (…) Najmä na sociálnych sieťach sa jazyk stal prostriedkom politického či hodnotového boja a dokáže zraňovať neraz silnejšie ako skutočná zbraň. Aj preto je jedným z posolstiev lecture performance Verbum to, že rozprávať je síce dôležité, ale niekedy je zásadnejšie to, čo nepovieme.“

Michaela Hučko Pašteková: Všetky podoby slova. In: mloki.sk, 21. 3. 2025

„…dielo od začiatku do konca podnecuje na analytickej úrovni, no súčasne blaží na tej estetickej. Kladie pred publikum výzvy, dáva mu indície i hádanky, umožňuje mu slobodu rozmanitej interpretácie, no súčasne mu pripomína i zodpovednosť, ktorú so sebou prináša formulovanie myšlienok a používanie slov.“

Katarína K. Cvečková: Divadelná recenzia: Verbum. In: devin.stvr.sk, 23. 4. 2025

Slovo je dar nedar

Je náročné slovne pomenovať dojmy z predstavenia Divadla Malá scéna Verbum. A to z logického dôvodu vychádzajúceho zo základnej myšlienky, teda, ak sme ju správne pochopili, že dvaja nikdy nevidia, nepočujú, neprežijú to isté. Od tohto bodu sa odvíja performatívna prednáška Andreja Kalinku Verbum. Prosím, nech je odpustené, ak sa slová tohto textu presne nezhodujú s myšlienkami autorky.

Inscenácia je vystavaná na interakcii s publikom a z toho vyplývajúcej improvizácii interpretov a interpretiek, ktorí/é vysvetľujú hravým, ale nie insitným spôsobom problém porozumenia a pochopenia v jazyku. Neustálym pridávaním nových vrstiev protirečení a dôkazov o komplikovanosti komunikácie sa znásobuje potreba aktívnej spolupráce publika, ktoré je/malo by byť sústredeným partnerom, poslucháčom i, nakrátko v úvode, figurantom. Veď ako inak človek pochopí význam, ako tým, že sám prejde cestou poznania.

Hra pracuje s vizuálne nasýteným prostredím. Stena, na ktorú sa premietajú fotografie, reprodukcie obrazov a idey, ale i miesto, kde sa dopisujú slová, či vety, ktoré sú zároveň po chvíli pretreté a (ne)upadajú do zabudnutia. Časť priestoru pripomína výtvarnú dielňu so stojanmi, bustami a predelovou stenou, v ktorej sa vyníma červená figurína a ďalšie rozmanité pomôcky ako napr. drevené dosky. So všetkými predmetmi sa počas predstavenia pracuje pri ďalšom vysvetľovaní a opäť relativizovaní pojmov a slovných spojení. Po bokoch scény sú „usadené“ hudobné nástroje a ich prítomnosť, našťastie, nie je len vizuálnym odkazom na univerzálnosť jazyka muziky.

A práve hudobná zložka zanecháva silný dojem v spleti edukatívnych, filozofických i filozofujúcich, ale i humorných úvah, pretože živá hudba (herci/čky sú aj hráčmi/kami a spevákmi/ami), vytváranie zvukov, hlas, spev i melódie pôsobia intenzívne a umocňujú celkový zážitok. Rytmika môže byť až akousi alúziou na starodávne rituály, v dynamike i živelnosti s príklonom k žánru world alebo etnomusic zas cítiť snahu o univerzálnosť, odskok k hravému rapu zas aktivizuje mladých ľudí.

Už spomínané písanie slov na stenu, práca s písmenami na piedestáli, ale i obraz s človekom zhrbeným pod ťarchou slov, tlmočenie do posunkového jazyka, zapájanie diváckej predstavivosti i  dôkazy o tom, že nás zmysly môžu zavádzať  je spôsob, ako nielen mladým ľuďom odkryť cesty k chápaniu slova a kontextu, divadlu, ale i kritickému mysleniu.

V inscenácii Verbum je ale dôraz položený na text. Text,  ktorý sa rinie ako rieka, oboznamuje, zdvojuje, kontextovo prepája, modeluje, ale i mlčí. No najmä sa pýta, či rozumieme, či sme si istí/é tým, čo vidíme, počujeme, vieme o svete, čo vyjadruje hudba, čo je podstatné, či sa vôbec dá nemyslieť. Zároveň upozorňuje na to, že hoci počujeme množstvo slov, ich význam nám nemusí byť jasný, pretože to nie sú (naše) myšlienky… A herci a herečky, vrátane  samotného autora a režiséra zvládli túto edukatívnu hru na hru so slovom a jeho porozumením bez zaváhania a vo vysokom tempe. Škoda len, že sa tvorcovia v istom bode sami nechali pohltiť vskutku invenčnou formou a neustriehli viacero núkajúcich sa záverov.

V každom prípade ide o veľmi vydarené dielo nielen pre mladé publikum, ale i pre tých, ktorí/é nemajú len „niečo na hlave“, ale i v hlave  a chcú sa nechať viesť zákutiami lingvisticko-vizuálno-hudobnej divadelnej dielne. Ozaj, kačka alebo zajac?

Hana Rodová