Kultúra konca
fotografie: Matúš Maťufka
Kedy
Utorok 23. júna
22:00
Kde
Advokátska komora
Dĺžka predstavenia
45 min
Kategória
Veľkú nulu prstom na tabuľu
Premiéra
28. januára 2026
Predstavenie je vhodné od XX rokov.
V predstavení sa používajú vulgarizmy.
V predstavení sa používa stroboskop.
V predstavení sa fajčí.
Sála nemá bezbariérový prístup.
Predstavenie má prestávku.
Predstavenie nemá prestávku.
Po predstavení diskusia s tvorcami.
V predstavení sa striela.
Intímna a zároveň naliehavá performancia, ktorá vznikla z nutnosti – a práve preto pôsobí tak presne. Režisérka a performerka Veronika Malgot v nej premieňa nedostatok prostriedkov na tvorivý princíp: z pôvodne plánovaného kolektívneho projektu sa stáva osobná, surovo úprimná one woman show. Názov pritom neodkazuje len na stav kultúrneho prostredia, ale aj na jeho konkrétne dôsledky – na moment, keď jedno rozhodnutie zasiahne nielen umelecký projekt, ale aj život celej rodiny.
Na pomedzí stand-upu, vizuálnej poézie a performatívnej spovede rozvíja asociačný prúd úvah o materstve, emigrácii, umeleckých ambíciách aj krehkosti budúcnosti. Jej výpoveď je hlboko osobná, no nikdy nezostáva uzavretá – dotýka sa širšieho pocitu neistoty, ktorý dnes formuje nielen kultúru, ale aj naše každodenné rozhodnutia. Namiesto rezignácie však Malgot volí jemnú iróniu, nadhľad a schopnosť premeniť aj beznádej na čin. Inscenácia balansuje medzi ľahkosťou a bolesťou, medzi hravosťou a existenciálnou otázkou „čo ďalej“. Performerka si podmaňuje publikum autenticitou a nepredvídateľnosťou, pričom otvára aj tabuizované témy s odzbrojujúcou priamočiarosťou.
Kultúra konca je dôkazom, že aj v čase rozpadu môže vznikať silné, živé divadlo. A že práve z pocitu konca sa niekedy rodí nový začiatok.
Upozorňujeme, že v inscenácii sa používa blikajúce svetlo.
Novou programovou sekciou Veľkú nulu prstom na tabuľu reaguje náš festival na situáciu vo Fonde na podporu umenia. Uvádzame v nej inscenácie divadiel, ktorým v roku 2025 Rada FPU zrušila podporu na činnosť alebo tvorbu napriek odporučeniu odbornej komisie.
OBSADENIE
Veronika Malgot
RÉŽIA
Veronika Malgot
Veronika Malgot je režisérka, performerka a spoluzakladateľka zoskupenia Jedným dychom (s choreografom a performerom Michalom Heribanom). Dlhodobo sa pohybuje na nezávislej scéne, kde sa odkláňa od činohry smerom k fyzickému divadlu, pohybovým, imerzívnym a site-specific formám performancie. Pôsobila v Divadle elledanse, Štúdiu 12 a Divadle NUDE. Je autorkou alebo spoluautorkou približne tridsiatich inscenácií, ktoré boli uvádzané na festivaloch na Slovensku aj v Česku. Za koncept inscenácie MAMA MA MÁ_ získala ocenenie Dosky 2015 v kategórii Objav roka.
INSCENAČNÝ TÍM
Dramaturgia: Marek Godovič
Svetelný a hudobný dizajn: Juraj Čech
Novinka Kultúra konca, ktorú zoskupenie Jedným dychom koncom mesiaca odpremiérovalo v Zrkadlovom háji, je zasa stelesnením aktivity a odhodlania. Keďže „nie sú peniažky“ (lebo zdeštruovaný FPU), režisérka Veronika Malgot pracovala s tým, čo mala k dispozícii a vytvorila one woman show. Vzniklo tak sugestívne dielo, ktoré poodhaľuje jej vnútro (úvahy o materstve, emigrácii, plánoch do budúcnosti), ale komentuje aj súčasný svet s čoraz nejasnejšími zajtrajškami. Malgot si ako žena činu napriek nepriazni osudu sama vytvára príležitosti, ktoré doposiaľ nemala – chcela hrať klasiku, urobiť muzikál či spievať Mariku Gombitovú, a v Kultúre konca to všetko (v istej miere) môže. Ukazuje sa ako podmanivá performerka, ktorá si publikum dokáže získať svojou úprimnosťou, ľahkosťou aj pri načieraní do hĺbok tém a nepredvídateľnosťou konania. Jej schopnosť pretaviť aj smútok, pocity konca či beznádeje do tvorivého činu je v týchto časoch vítanou inšpiráciou. (Barbora Forkovičová)
Nad potrebou i prekážkou konca uvažovala veľmi trefne a hravo režisérka a performerka Veronika Malgot v inscenácii Kultúra konca. Je veľmi sympatické, že vo svojej monoperformancii netlačí na pocit marazmu či výčitky voči spoločnosti a moci, ale pozýva nás vypočuť si svoje vlastné úvahy. A ešte prínosnejšie je, že s týmto asociatívnym prúdom na priesečníku žena-matka-umelkyňa (no neobmedzeným len na to) sa možno myšlienkovo ľahko stotožniť. (Alexandra Rychtarčíková)
fotografie: Matúš Maťufka
