Banský kvet

Csaba Székely Národné divadlo Košice Hlavný program

fotografie: Róbert Németi

Kedy

Utorok 23. júna 19:30

Kúpiť vstupenky

Kde

Národný dom

Kategória

Hlavný program

Premiéra

28. novembra 2025

Tragikomédia Banský kvet je prvou časťou trilógie Banský región od Csabu Székelyho, jedného z najvýraznejších autorov súčasnej maďarskej drámy. Pôvodne situovaná do rumunského Sedmohradska sa v košickom uvedení inscenácia presúva do prostredia gemersko-malohontskej „hladovej doliny“, kde banícka minulosť doznieva v prázdnych domoch, prerušovaných vzťahoch a každodennom boji o dôstojnosť.

V zapadnutej gemerskej dedine, kde sa po zatvorení bane zastavil čas, sa odohráva príbeh ľudí, ktorí sa snažia prežiť v priestore bez práce, perspektívy aj ilúzií. Nezamestnaný Ivan sa stará o umierajúceho otca, jeho nevlastná sestra prináša z mesta nádej aj nepokoj a okolo nich sa pomaly rozpadá komunita poznačená alkoholom, samovraždami a tichou rezignáciou.

Tvorcovia presúvajú dej do multinacionálneho prostredia Gemera a pracujú so špecifickým dialektom, v ktorom sa stretáva slovenčina, maďarčina a nemčina – jazyk ako nositeľ pamäti aj identity. Výtvarné a režijné riešenie stojí na kontrastoch: medzi folklorizovanou predstavou vidieka a jeho tvrdou realitou, medzi romantizovanou tradíciou a každodenným rozpadom komunity.

Banský kvet je tragikomický, miestami až kruto presný obraz periférie, kde sa drsný humor mieša s beznádejou a kde sa pod tvrdým povrchom postáv skrýva túžba po blízkosti, uznaní a zmysle. Je to príbeh o ľuďoch, ktorí zostali – a o tom, čo sa deje, keď už nie je kam odísť.

Partnerom Hlavného programu festivalu je Nadácia Tatra banky.
Partnerom slávnostného otvorenia festivalu je Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského v Bratislave.

OBSADENIE
Michal Soltész, Martin Stolár, Janka Balková, Stanislav Pitoňák, Dana Košická, Jakub Ferenčáka a.h.

RÉŽIA
Karol Rédli

Karol Rédli je absolvent divadelnej réžie a dramaturgie na VŠMU. Je laureátom ceny Literárneho fondu za umelecký preklad, venuje sa dramaturgii festivalov a prekladom z maďarčiny, ktoré vyšli aj knižne. Režíroval v slovenských divadlách i v nezávislej sfére. V roku 2023 spoluzaložil divadlo Efeméra zamerané na súčasnú drámu v autorských prekladoch. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg herectva a rozboru drámy na Konzervatóriu v Bratislave.

INSCENAČNÝ TÍM
Preklad: Karol Rédli
Dramaturgia: Peter Himič
Scéna: Anita Szőkeová
Kostýmy: Erika Gadus
Inšpícia: Ingrid Dlugošová
Text sleduje: Dominik Valeš

„Režisér Karol Rédli pracoval dôsledne s jazykom, jeho nuansami a z neho vyplývajúcim rozkrývaním charakterov postáv. Pri vytváraní mizanscén sa snažil udržať žáner tragikomédie, vychádzal zo situačného, niekedy až čierneho humoru, ale zachoval akúsi citlivú tenkú membránu, ktorá bráni tomu, aby sa často silné a psychologicky náročné témy preklopili do výsmechu či cynizmu. (…) Podarilo sa mu teda priniesť humorný pohľad na kruto vystavaný realistický príbeh.“

Hana Rodová: Keď prestanú na baňu klopať. In: casopiskod.sk, 15. 12. 2025

„Medzi tvorcami inscenácie je rovnocenne uvedený i jazykovedec Gabriel Rožai, rodák z Rožňavy. Jeho angažovanie pre jazykovú spoluprácu sa ukázalo ako správna voľba. Reč postáv tvorí samostatnú rovinu inscenovanej hry, je za ňou vskutku cítiť vplyv dialektológa. Gemerské nárečie je oproti iným – šarišskému, zemplínskemu či záhoráckemu – menej známe, zvolený variant je navyše sám osebe špecifický, veď skoro každá dolina na Gemeri má svoj vlastný dialekt, prihliada sa ešte aj na sociolingvistický aspekt.“

Matúš Marcinčin: Gemerská elégia. In: monitoringdivadiel.sk, 29. 12. 2025

„Hoci je inscenácia Banský kvet navonok vtipným príbehom o každodenných problémoch dedinčanov v upadajúcom regióne, predstavuje autentický pohľad na prostredie, kde chýba akákoľvek vízia na lepšiu budúcnosť v dôsledku vyprázdnených gest kompetentných ľudí a úradov.“

Dávid Gabera: „Ja im dám tradície!“ Novinka košického divadla nie je iba správou o hladových dolinách. In: dennikn.sk, 27. 1. 2026

Po tomto predstavení prebieha diskusia s tvorcami.

fotografie: Róbert Németi