Akcent – na motívy knihy Jozefa Tancera Rozviazané jazyky

Príbehy starých ľudí bývajú nesúvislé, preskakujú medzi menami, dátumami aj jazykmi – a predsa v sebe nesú pamäť mesta. Treba ich ešte počúvať? A ako budeme raz my rozprávať o dnešku – o svadbe, o obyčajných dňoch, o živote v Bratislave? V akom jazyku? A čo ak pamäť stratí svoj jazyk?

Inscenácia vychádza z knihy Rozviazané jazyky od Jozefa Tancera, ktorá prostredníctvom spomienok pamätníkov odhaľuje mnohovrstevnatý jazykový svet medzivojnovej Bratislavy – mesta, kde sa prirodzene prelínali slovenčina, nemčina a maďarčina a kde jazyk vždy znamenal viac než len dorozumievanie: určoval, ako si pamätáme, čo si pamätáme a ako o tom rozprávame – v súkromí aj na verejnosti.

Tvorcovia pracujú s týmto materiálom ako s inscenovanou oral history: fragmenty spomienok skladajú do viacjazyčného dialógu, v ktorom sa vedľa nostalgie objavujú aj napätia a konflikty. Minulosť tu nie je idylická ani uzavretá – neustále sa prepisuje a vstupuje do prítomnosti, ktorá sa raz sama stane spomienkou.

Slovensko-maďarsko-nemecké predstavenie uvádzame s titulkami vo všetkých troch jazykoch.