OTA
Ota Plávková – novinárka, redaktorka, legendárny hlas banskobystrického rozhlasu, ale aj matka samoživiteľka, lokálpatriotka a občianka. Mala rozbehnutú úspešnú kariéru investigatívnej novinárky, no narazila na pokrivenosť doby a systému. V auguste 1968 nastal zlom, ktorý zásadne zmenil jej život aj celú krajinu. Plávková odmietla premenovať okupáciu na bratskú pomoc a mlčky sa prizerať nastupujúcemu režimu. Nasledovali normalizačné represie a praktiky tajných zložiek. Prišla o prácu, musela opustiť milovanú Bystricu, žiť so synmi v malom podnikovom byte, čeliť sledovaniu a zastrašovaniu. Dožila sa Nežnej revolúcie, no nie toho, za čo bojovala. Aj po zmene režimu zostali pri moci tí istí ľudia.
Inscenácia dramatického textu Michala Ditteho v réžii Júlie Rázusovej nie je biografiou ani dokumentárnou drámou, hoci využíva autentické materiály a výpovede. Prostredníctvom postavy Oty sa sústreďuje na zlomové momenty, v ktorých sa preverujú charaktery a morálka. Paralelu s prítomnosťou prináša postava novinárky Laury, ktorá čelí praktikám oligarchie s politickým krytím. Tvorcovia ponúkajú dynamický, hudobne a zvukovo rytmizovaný tvar, v ktorom sa slovné konanie a dramatická situácia rozkladajú do fyzickej akcie a viacrolového herectva. Nie je to divadlo psychologického zážitku, ale apelatívnej výzvy. Inscenácia Ota kladie naliehavé otázky: ako prežiť v pohnutých časoch? Prispôsobiť sa tlaku v mene bezpečia a rodiny alebo ostať verný vlastnému presvedčeniu? A nenachádzame sa opäť v zlomovom bode dejín? Pravda, sloboda či demokracia tu nevystupujú ako samozrejmé istoty, ale ako krehké hodnoty, ktoré treba neustále obnovovať a obhajovať.
