Dospelosť
Inscenácia Dospelosť Divadla z Pasáže nadväzuje na inscenácie Norma (2019)a Čajka (2022), ktoré s herečkami a hercami s mentálnym zdravotným znevýhodnením vytvorila režisérka Monika Kováčová. Kým v Norme hovorili o predsudkoch, normatívnosti či „normálnosti“ a v Čajke o slobode a odvahe, v Dospelosti sa vracajú k problematike nálepky „večných detí“, ktorými nie sú, a k fenoménu pozitívnej diskriminácie. Vznikla trilógia, ktorou sa vinú hľadanie vlastnej identity a viera v akceptovanie inakosti v spoločnosti. Inscenácie prepájajú okrem motívov aj tvorivé postupy aplikovaného divadla (devised theatre) a kolektívnej tvorby, keďže priamo herečky a herci tvoria obsah diela na základe vlastných skúseností a svojho videnia sveta.
V citlivo-vtipnej mozaike má každý z hercov svoj výstup, rozvíjajúci jeho autentickú skúsenosť a náhľad na podstatu dospelosti. Herecký kolektív inscenáciou zároveň reaguje na opätovné spochybňovanie profesionality ich komunitného divadla, ktoré ešte aj dnes niektorí označujú za arteterapeutickú skupinu. Dielo neostáva len v hraniciach osobnej spovede, ale má aj silný presah k väčšinovej spoločnosti. Prináša podnetné sebareflektívne otázky, za akých okolností sa stávame dospelými, čo nás na tej ceste určuje a prečo sa vôbec musíme vzdať detstva. Nebolo by prínosnejšie, keby sme boli zodpovednými dospelými a zároveň ostali deťmi so snami a fantáziou? K hľadaniu odpovedí, kedy a ako sme prekročili pomyselný prah dospelosti, nás nabáda tvorivý kolektív svojou odzbrojujúcou úprimnosťou, blízkosťou a prostredníctvom asociatívnych minimalistických rozpohybovaných obrazov, kde jedinečnosť vždy dostáva kolektívnu podporu.
