História istého násilia

notifikácie
16:00
Štúdio | 110 min
vek 18+
PO PREDSTAVENÍ DISKUSIA
29 06

Édouard Louis/Barbora Chovancová/Martin Kubran
História istého násilia

 

Divadlo LUDUS prináša na festival adaptáciu autobiografického románu jedného z najväčších objavov súčasnej francúzskej literatúry Édouarda Louisa Dejiny násilia, v ktorom sa autor vracia ku skutočným udalostiam počas Štedrého večera v roku 2012. Vtedy musel vo svojom parížskom byte čeliť sexuálnemu útoku od muža, ktorého pozval k sebe domov. V románe tematizuje traumu zo sexuálneho násilia, no v širšom zmysle aj násilie ako také. Poukazuje na kolotoč inštitucionálneho násilia, zaujatosť, rasizmus, homofóbiu a necitlivé zaobchádzanie policajtov a zdravotníkov, ktorému musel následne ako obeť ešte dlho čeliť. Režisérka Barbora Chovancová v inscenácii kladie hlavný dôraz na slovo, ktoré dokáže kreovať, určovať a prepisovať históriu aj naše zážitky. Štvorica performerov nám predostrie udalosti jedného večera z viacerých uhlov pohľadu a núti nás tak uvažovať o naratíve, akým sa rozpráva o (sexuálnom) násilí a obetiach.

Divadlo zaradením tejto inscenácie do repertoáru citlivo reaguje na stav slovenskej spoločnosti a otvára témy, ktoré by už dávno nemali byť tabu. Nielen vďaka téme, ale najmä vďaka originálnemu spracovaniu Louisovho románu sa Divadlo LUDUS so svojou inscenáciou stalo po prvý raz súčasťou Hlavného programu festivalu.

Inscenácia získala ocenenie Grand Prix festivalu Nová dráma / New Drama 2024.

Preklad: Andrea Černáková
Dramaturgia: Martin Kubran
Scéna a kostýmy: Anna Chrtková
Svetelný dizajn: Michaela Beniač
Hudba a zvukový dizajn: Daniel Šimek
Výtvarná spolupráca: Daniela Mesárošová
Pohybová spolupráca: Daniel Raček

Tadeáš Bolo, Marián Chalány, Alexandra Palatínusová, Jakub Švec

 

Barbora Chovancová je česká divadelná režisérka, spolupracovala s viacerými divadlami v Čechách. Už niekoľko rokov pôsobí v bratislavskom Divadle LUDUS. Absolvovala Summer Camp organizovaný Nowym Teatrem vo Varšave, v Rzeszowe prvú edíciu Sceny Nowej Dramaturgii. Zameriava sa na minimalistické inscenácie adaptácií nedramatických textov z najnovšej svetovej literatúry a tematiku so spoločenským presahom, ktorú mainstream odsúva do úzadia.

V predstavení sa fajčí.

Preklad: Andrea Černáková
Dramaturgia: Martin Kubran
Scéna a kostýmy: Anna Chrtková
Svetelný dizajn: Michaela Beniač
Hudba a zvukový dizajn: Daniel Šimek
Výtvarná spolupráca: Daniela Mesárošová
Pohybová spolupráca: Daniel Raček

hrajú: Tadeáš Bolo, Marián Chalány, Alexandra Palatínusová, Jakub Švec
réžia: Barbora Chovancová

 

Barbora Chovancová je česká divadelná režisérka, spolupracovala s viacerými divadlami v Čechách. Už niekoľko rokov pôsobí v bratislavskom Divadle LUDUS. Absolvovala Summer Camp organizovaný Nowym Teatrem vo Varšave, v Rzeszowe prvú edíciu Sceny Nowej Dramaturgii. Zameriava sa na minimalistické inscenácie adaptácií nedramatických textov z najnovšej svetovej literatúry a tematiku so spoločenským presahom, ktorú mainstream odsúva do úzadia.

v zákulisí: Eduard Mikuš (zvuk, technická spolupráca, stavba), Michaela Beniač (svetlo, technická spolupráca), Barbora Poliaková (inšpícia, garderóba, rekvizity), Milan Srnka (stavba), Filip Kriváň (stavba)
fotografie: Igor Stančík
premiéra: 13.9.2023
recenzie

Režisérka Barbora Chovancová zvolila nie nezaujímavý a vonkoncom nie prvoplánový postup, ako spracovať literárny materiál pre divadlo.

Michaela Hučko Pašteková: Komu patrí príbeh?
In: kød 1/2024

Inscenácia hovorí o „vlastnom príbehu“ – o tom, aké je ho vlastniť a aké je ho stratiť. Hovorí o potrebe vyrozprávať ho a spolu s ním aj pravdu. Zaznie: „Nedokázal som o tom prestať hovoriť. Chcem, aby to vedeli všetci, ale zároveň chcem byť jediný, kto vie pravdu.“ Tento moment naznačuje obranný mechanizmus, ale zároveň aj možnosť nápravy či vysporiadania sa jednotlivca s udalosťami, ktoré sa v jeho živote odohrali. Proces zdieľania je pre uzdravenie obete rovnako dôležitý ako právo na pravdu. Tento motív režisérka rozvíjala práve prostredníctvom postáv lekárov a policajtov v priestore koncipovanom ako vypočúvacia miestnosť. Po rozhovoroch s týmito ľuďmi už príbeh človeka nie je len jeho. Stáva sa z neho príbeh interpretovaný, spochybňovaný, odcudzený, zjednodušovaný, zovšeobecňovaný.

Ivana Topitkalová: Príbeh, jeho história, opakovanie a odcudzenie.
In: mloki.sk, 16. 1. 2024

Za pozornosť rozhodne ešte stojí pohybová pasáž (pohybová spolupráca Daniel Raček) v záverečnej časti inscenácie. V zásade ide o rekonštrukciu súboja medzi Eddym a Redom prostredníctvom prvkov fyzického divadla. (…) Vzniká tak kontrapunkt k uvedeným racionálnejšie koncipovaným pasážam, čo pomáha oslabovať spomínanú monotónnosť. Fyzický dialóg dvoch (z veľkej časti odhalených) mužských tiel pôsobí efektne. Balansovanie medzi vášňou v milostnom aj násilnom rozmere je nakoniec pre tento typ stvárnenia vďačným materiálom. (…)

Z umeleckého hľadiska je História istého násilia jednoznačne dielom, ktoré vedie plnohodnotný dialóg s tým najzaujímavejším, čo zatiaľ na Slovensku v sezóne 2023/2024 vzniklo. Odzrkadľuje pozitívny trend, ktorým sa Divadlo Ludus od príchodu Martina Kubrana na pozíciu riaditeľa uberá.

Miroslav Zwiefelhofer: Výpoveď a dokumentácia.
In: monitoringdivadiel.sk, 25. 1. 2024

fotografie
V predstavení sa fajčí.

Preklad: Andrea Černáková
Dramaturgia: Martin Kubran
Scéna a kostýmy: Anna Chrtková
Svetelný dizajn: Michaela Beniač
Hudba a zvukový dizajn: Daniel Šimek
Výtvarná spolupráca: Daniela Mesárošová
Pohybová spolupráca: Daniel Raček


réžia: Barbora Chovancová

v zákulisí:
Eduard Mikuš (zvuk, technická spolupráca, stavba), Michaela Beniač (svetlo, technická spolupráca), Barbora Poliaková (inšpícia, garderóba, rekvizity), Milan Srnka (stavba), Filip Kriváň (stavba)

fotografie: Igor Stančík
premiéra: 13.9.2023
hrajú:
Tadeáš Bolo, Marián Chalány, Alexandra Palatínusová, Jakub Švec
Barbora Chovancová

 

Barbora Chovancová je česká divadelná režisérka, spolupracovala s viacerými divadlami v Čechách. Už niekoľko rokov pôsobí v bratislavskom Divadle LUDUS. Absolvovala Summer Camp organizovaný Nowym Teatrem vo Varšave, v Rzeszowe prvú edíciu Sceny Nowej Dramaturgii. Zameriava sa na minimalistické inscenácie adaptácií nedramatických textov z najnovšej svetovej literatúry a tematiku so spoločenským presahom, ktorú mainstream odsúva do úzadia.