Keď rozprávajú svoje vnútorné monológy, otáčajú sa smerom k divákom, dívajú sa priamo na nich a aj sa k nim fyzicky približujú. Vďaka tomu ich prejav o vnútorných svetoch, úzkostiach a bolestiach pôsobí veľmi sugestívne. Vytvárajú pre svoje postavy intímny priestor, do ktorého vpúšťajú prizerajúcich sa študentov, aby ich inšpirovali v tom, že zaoberať sa samým sebou a svojím vnútrom je správne a že riešiť to s odborníkom nie je ani chybou, ani zlyhaním. Režisér Robert Roth tak spolu s hercami veľmi intenzívne pracuje s blízkosťou, ktorú mu ponúka reálna prítomnosť v školskej triede. (…)

Inscenácia (…) plní svoj účel. Vzbudzuje súcit s postavami a so študentmi komunikuje zrozumiteľne. Uvedomíme si, aké dôležité je venovať sa téme duševného zdravia. Ostáva už len dúfať, že projekt naplní svoj potenciál a všetky plány, ktoré mu tvorcovia vymysleli. Je totiž kvalitný obsahovo aj myšlienkovo.

Tamara Vajdíková: Herci v škole? Čaute!
In: monitoringdivadiel.sk, 3. 1. 2024

Rozhodujúci je v rovnakej miere príbeh, ako aj autentickosť tých, ktorí sa pred najnáročnejšie publikum postavia. V prípade Čaute!, ktorá je režijným debutom Roberta Rotha, sa podarili naplniť obe požiadavky. Bonusom sú skvelé herecké výkony. (…)

Róbert Roth sa ako režisér nepokúša o exhibície ani o režijné posuny či metafory. Jeho práca sa sústredí na to, aby inscenácia ako celok držala pokope, aj v nedivadelnom prostredí školskej triedy fungovala jej dynamika a aby jasne rozlišovala, kedy sa dívame do vnútorného sveta hrdinov a kedy do toho, čo je vidieť navonok.

Soňa Jánošová: Ohováranie a šikanovanie sú len špičkou ľadovca. SND ich rieši priamo v triedach.
In. kultura.sme.sk, 22. 11. 2023

Čaute