Divadelné sci-fi z budúcnosti. Dej najnovšej inscenácie Divadla DPM sa odohráva v roku 2164, kedy sa o všetko potrebné už postarala umelá inteligencia. Vojny, katastrofy a iné svetové problémy sú definitívnou minulosťou a ľudia si konečne môžu užívať život naplno. Ako však túto nekonečnú dovolenku zvládnuť? Čo ešte chýba trom mladým amatérom na život? Prečo nedokážu byť šťastní?
Text na mieru súboru napísala Lenka Garajová (po inscenácii Prevádzači z roku 2022 je to už jej druhá spolupráca s Divadlom DPM). Inscenáciu v réžii principála divadla Šimona Ferstla do veľkej miery určuje choreografia Stanislavy Vlčekovej a živá hudba v podaní dvojice Martin Iso Krajčír a Kriss Krimm. DPM ako jedno z mála divadiel na Slovensku mapuje vo svojej tvorbe mentálny svet mileniálov, ktorí sa snažia zaradiť do „bežného“ života vo svete, čo nebol vytvorený pre nich. Robí to programovo a atraktívne, vďaka čomu má osobité miesto na slovenskej divadelnej scéne. Pozývame vás na párty do vyprázdneného, nedivadelného priestoru v martinskej OC Galérii, ktorý posilňuje pocit, že sa nachádzame mimo našej reality. Či to bude párty dystopická alebo utopická, vlastne nie je úplne isté.
Dramaturgia: Lenka Garajová
Asistentka dramaturgie: Ráchel Rimarčíková
Scéna a kostýmy: Laura Štorcelová
Asistentka kostýmovej scénografie: Daniela Mesárošová
Choreografia: Stanislava Vlčeková
Hudba: Martin ISO Krajčír, Kriss Krimm
Svetelný dizajn: Róbert Mačkay
Produkcia: Karolína Kováčová
Foto, vizuál: Juraj Mravec
Šimon Ferstl absolvoval Katedru herectva VŠMU v roku 2015. V tom istom roku založil aj Divadlo Petra Mankoveckého, kde pôsobí dodnes. Jeho práca v divadle zahŕňa režijnú a hereckú prácu, ale aj aktívnu úlohu v riadení divadelného súboru. Okrem toho pokračuje vo svojom vzdelávaní na doktorandskom štúdiu na Katedre réžie a dramaturgie DF VŠMU, kde sa hlbšie venuje skúmaniu a rozvoju nezriadeného divadla na Slovensku. Venuje sa hlavne autorskému divadlu a jeho práca je spojená primárne s domovským DPM, kde naštudoval inscenácie Boh je DJ, Proces, Útek od divočiny, Prevádzači a Amatéri. Od roku 2021 je členom Stand-up zoskupenia Silné reči.
Dramaturgia: Lenka Garajová
Asistentka dramaturgie: Ráchel Rimarčíková
Scéna a kostýmy: Laura Štorcelová
Asistentka kostýmovej scénografie: Daniela Mesárošová
Choreografia: Stanislava Vlčeková
Hudba: Martin ISO Krajčír, Kriss Krimm
Svetelný dizajn: Róbert Mačkay
Produkcia: Karolína Kováčová
Foto, vizuál: Juraj Mravec
Šimon Ferstl absolvoval Katedru herectva VŠMU v roku 2015. V tom istom roku založil aj Divadlo Petra Mankoveckého, kde pôsobí dodnes. Jeho práca v divadle zahŕňa režijnú a hereckú prácu, ale aj aktívnu úlohu v riadení divadelného súboru. Okrem toho pokračuje vo svojom vzdelávaní na doktorandskom štúdiu na Katedre réžie a dramaturgie DF VŠMU, kde sa hlbšie venuje skúmaniu a rozvoju nezriadeného divadla na Slovensku. Venuje sa hlavne autorskému divadlu a jeho práca je spojená primárne s domovským DPM, kde naštudoval inscenácie Boh je DJ, Proces, Útek od divočiny, Prevádzači a Amatéri. Od roku 2021 je členom Stand-up zoskupenia Silné reči.
Postavy svoje zážitky a pocity z nového, zmeneného sveta nezdieľajú, nediskutujú o nich. Nevznikajú medzi nimi konflikty. Každý sa zaoberá vlastnými dilemami, chaotickými vnemami a pokračuje v tápavom živote v naoko dokonalom svete. Akoby ani nešlo o skutočných ľudí, ale akési postavičky z videohry, vytrhnuté z niekdajších pravidiel spoločnosti. Nevedia, čo si počať, a tak blúdia z jedného miesta na ďalšie, zahlcujú sa vždy novou aktivitou.
Lucia Galdíková: Ľudstvo: Veční amatéri na život a hľadači šťastia.
In: kød 2/2024
Inscenácia Amatéri v réžii Šimona Ferstla je obsahovo aj formálne kvalitne vystavaná. Samotné DPM tak potvrdzuje svoje popredné miesto na mape slovenského divadla. Našlo si svoju poetiku, profiluje sa ako atraktívne, štýlové a inteligentné divadlo so svojím mestským publikom, primárne v mladšej či strednej generácii. Čo je bonus, vedia, pre koho tvoria, a vychádzajú pritom sami zo seba.
Diana Pavlačková: Tak kedy? Kedy budeme šťastní?
In: mloki.sk, 29. 1. 2024
Monotónnosť a zároveň rytmickosť, cyklické opakovanie jedného pohybového úkonu alebo gesta sú princípy, z ktorých režisér i choreografka ťažia. Herci v pohybe aj v mimike tváre pripomínajú vopred naprogramovaných robotov či zamestnancov v pásovej výrobe, kde synchronizácia pracovného kolektívu a pravidelne opakovaný úkon zabezpečuje kvalitu produktov. Neprejavujú žiadne emócie a text zo seba doslova chrlia bez toho, aby osobitne pracovali s intonáciou reči, pauzou. Tento zámer síce podporuje pocit bezvýznamnosti, ktorému hlavné postavy čelia, ako aj robotickosti myslenia budúcnosti, má to však svoje úskalia.
Zuzana Timčíková: Ako budeme žiť, keď si nás adoptuje umelá inteligencia?
In: monitoringdivadiel.sk, 23. 2. 2024
Dramaturgia: Lenka Garajová
Asistentka dramaturgie: Ráchel Rimarčíková
Scéna a kostýmy: Laura Štorcelová
Asistentka kostýmovej scénografie: Daniela Mesárošová
Choreografia: Stanislava Vlčeková
Hudba: Martin ISO Krajčír, Kriss Krimm
Svetelný dizajn: Róbert Mačkay
Produkcia: Karolína Kováčová
Foto, vizuál: Juraj Mravec
Šimon Ferstl absolvoval Katedru herectva VŠMU v roku 2015. V tom istom roku založil aj Divadlo Petra Mankoveckého, kde pôsobí dodnes. Jeho práca v divadle zahŕňa režijnú a hereckú prácu, ale aj aktívnu úlohu v riadení divadelného súboru. Okrem toho pokračuje vo svojom vzdelávaní na doktorandskom štúdiu na Katedre réžie a dramaturgie DF VŠMU, kde sa hlbšie venuje skúmaniu a rozvoju nezriadeného divadla na Slovensku. Venuje sa hlavne autorskému divadlu a jeho práca je spojená primárne s domovským DPM, kde naštudoval inscenácie Boh je DJ, Proces, Útek od divočiny, Prevádzači a Amatéri. Od roku 2021 je členom Stand-up zoskupenia Silné reči.