Verbum je druhá performatívna prednáška („lecture performance“) Andreja Kalinku pre bratislavské Divadlo Ludus (dnes Divadlo Malá scéna). Je to formát, ktorý nie je ani klasické divadlo, ani klasická prednáška – skôr niečo medzi tým. Autor je priamo na javisku, rozpráva, pracuje s hudbou, obrazmi a hlavne so slovami. A práve slovo je tu hlavným predmetom skúmania: ako funguje, čo všetko dokáže, ale aj ako nás niekedy dokáže pomýliť.

Základná myšlienka je jednoduchá: každý z nás vníma svet trochu inak. Niekedy niečo cítime, ale nevieme to pomenovať. Inokedy vieme niečo jasne povedať, ale nie sme si istí, či tomu naozaj rozumieme. Verbum je akýsi „tréning myslenia a vnímania“ – skúma, ako spolu fungujú slová, obrazy a emócie, a ukazuje, že v komunikácii nie je nič úplne samozrejmé. Každé slovo je len model myšlienky a podstatná časť komunikácie sa odohráva práve v tom, čo zostáva nevypovedané.

Partnerom programu Pre mladé publikum je Fond LITA.
Partnerom predstavenia na festivale je Bratislavský samosprávny kraj.

Inscenácia sleduje Petra – chlapca z drsného, nepodnetného vidieckeho prostredia, ktorý sa vydáva na cestu za vlastným miestom vo svete. Putuje naprieč rôznymi prostrediami, pracuje vo fabrike, ocitá sa medzi divadelnými hviezdami a stretáva vznešené ženy, no otázka, kam skutočne patrí, zostáva otvorená.

Autorka a režisérka Laura Fedorová voľne čerpá z próz Petra Pišťanka a vytvára inscenáciu plnú humorno-tragických momentov o túžbe po prijatí, láske a životnom naplnení.

Divadelná detektívka Posledný prípad Viktora H. je adaptáciou románu Ladislava Fuksa Příběh kriminálního rady a prináša mrazivé, miestami až groteskné pátranie po pôvode zločinu, v ktorom sa postupne odhaľujú vrstvy rodinných vzťahov a ich tlak na jednotlivca. Ide o metaforickú úvahu o dospievaní, osamelosti a potrebe vymaniť sa z rodičovského vplyvu, ale aj o nefunkčnosti rodiny a jej dôsledkoch na osobné aj spoločenské zlyhania.

Inscenácia je určená pre najstarších tínedžerov – pre tých, ktorí už kriticky uvažujú o vzťahoch v rodine, medzi priateľmi aj v spoločnosti. V atraktívnom žánri detektívky, bez jasne kladných či záporných postáv, sa rozvíja napínavý príbeh, ktorý publikum vedie k otázkam viny, zodpovednosti a ceny osobnej cti. Inscenácia nie je poučná ani upokojujúca – skôr znepokojujúca a podnecujúca k premýšľaniu.

Inscenácia Neskutočné príbehy Mórica Beňovského je dobrodružným a hravým divadelným putovaním po stopách Mórica Beňovského a prináša jeho neuveriteľný život ako príbeh plný útekov, objavov a mýtov. Z Vrbového cez Kamčatku až po vzdialené ostrovy sveta sa pred očami divákov rozvíja osud vojaka, moreplavca a legendárneho „kráľa Madagaskaru“, ktorý neustále prekračuje hranice reality aj vlastnej legendy.

Inscenácia stavia Beňovského zápisky do konfrontácie so súčasnosťou – dokonca aj s umelou inteligenciou, ktorá spochybňuje jeho slávu a pripomína zabudnuté fakty. Výsledkom je energická, miestami bláznivá jazda, ktorá prepája históriu s fantáziou a zároveň nabáda vnímať legendárneho dobrodruha a svetobežníka v inom svetle.

Partnerom programu Pre mladé publikum je Fond LITA.
Partnerom predstavenia na festivale je Bratislavský samosprávny kraj.

Monumentálna divadelno-filmová kompozícia Negatívy snehu: Wetzler, Vrba, Schulman, Lux tematizuje pamäť, odpor a hranice ľudskej odvahy. Na javisku ožíva v podaní trnavského hereckého súboru príbeh osvienčimských väzňov Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, ktorí sa v roku 1944 rozhodnú pre riskantný útek z koncentračného tábora. Paralelne sa na projekčnom plátne, sprostredkovane cez telemost z Opole, odvíja osud poľskej fotografky a partizánky Faye Schulman, ktorá v roku 1943 zakopáva cenné negatívy a vzdoruje nacistickému aj sovietskemu násiliu. Mozaiku dopĺňa filmová línia venovaná židovskému hercovi Štefanovi Luxovi z berlínskeho Deutsches Theater, ktorý v roku 1936 cestuje do Ženevy, aby verejne protestoval proti nacistickému Nemecku.

Prostredníctvom technológie live cinema a telemostu sa synchronizujú živé herecké akcie na slovenskom a poľskom javisku s filmovým materiálom nakrúteným pre inscenáciu v Deutsches Theater v Berlíne. Vzniká dynamický, strihovo komponovaný tvar, v ktorom sa prelínajú perspektívy aj časové roviny. Inscenácia tak osciluje medzi prítomnosťou a minulosťou, medzi realitou a jej sprostredkovaním.

Inscenácia Negatívy snehu: Wetzler, Vrba, Schulman, Lux skúma to, ako sa historická trauma druhej svetovej vojny zapisuje do našej súčasnosti: kde sa rodí nenávisť, prečo ju prehliadame a či sme schopní rozpoznať varovné signály včas. Stáva sa mementom aj apelom – naliehavým pripomenutím, že „nikdy viac“ nie je samozrejmosť, ale neustála výzva.

Vznikla ako medzinárodná koprodukcia pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny a prepája Divadlo Jána Palárika v Trnave, Divadlo Jana Kochanowského v Opole a nemeckú Akadémiu divadla a digitality v Dortmunde.

Inscenácia bola nominovaná na ocenenie DOSKY 2025 v dvoch kategóriách – ako Najlepšia inscenácia sezóny a Dávid Paška za réžiu v kategórii Mimoriadny počin v činohernom divadle. Okrem toho sa stal Dávid Paška aj laureátom Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2025 v kategórii Mladý tvorca – divadlo.

Partnerom Hlavného programu festivalu je Nadácia Tatra banky.
Partnerom predstavenia na festivale je Trnavský samosprávny kraj.

Autorská inscenácia Na medveďov!!! je podobenstvom o národe, ktorý sa v kolobehu mýtov, vášní a dezinformácií neustále pokúša uloviť svojho „medveďa“. Mladý pastier túži po zakázanom dobrodružstve s vydatou Elenou, a tak si vymyslí, že sa po chotári potuluje nebezpečná medvedica – aby vyhnal chlapov z dediny na lov. V príbehu, kde sa banálna zápletka žiarlivosti a záletníctva rozvíja cez mystifikáciu „medveďa v chotári“, sa postupne odkrýva svet malej komunity ovládanej strachom, mocenskými hrami a ľudskou vynaliezavosťou, ktorá sa ľahko premieňa na nástroj manipulácie.

Tvorcovia inscenácie pracujú dôsledne s princípmi a požiadavkami textu uhorského autora Jánosa Margittaia, kde sa realita plynulo preklápa do frašky. Silným znakom inscenácie je výlučne ženské herecké obsadenie, ktoré v kontraste s mužsky definovaným svetom hry ponúka ironický pohľad na maskulinitu a moc. Kostýmy a masky podporujú fyzickú štylizáciu postáv, ktoré sa menia na archetypálne figúrky – pastiera, manžela, milenca či „lovca“ – pričom ich konanie sa neustále posúva do roviny absurdity a zveličenia. Groteskná fyzická akcia sa tu stretáva s bravúrne vystavanou hereckou súhrou.

Príbeh o fingovanom výskyte medvedice, ktorý má zakryť milostné avantúry, a zároveň o emancipačnej línii jednej slovenskej intelektuálky, sa rozrastá do širšej metafory o spoločnosti náchylnej veriť vlastným konštrukciám reality. Inscenácia Na medveďov!!! tak funguje ako moderná ľudová tragifraška o krajine, ktorá sa smeje sama na sebe, no zároveň si nie je istá, či sa práve v tomto smiechu nestráca aj posledná istota reality. Je totiž možné, že všetko bolo úplne inak.

Derniéra inscenácie.

Partnerom Hlavného programu festivalu je Nadácia Tatra banky.

Hej, Pookie! je inscenácia pre všetkých násťročných aj ich rodičov, ktorí majú občas pocit, že svet dospelých a svet tínedžerov bežia v úplne iných hrách. Vznikla z reálnych odpovedí tínedžerov a ich rodičov, aj z toho, čo o dospievaní hovoria vedci a internet. Nie je to „prednáška o živote“, ale skôr experiment: čo sa stane, keď sa vedecké fakty o puberte, tlak na výkon, vzťahy a identita stretnú s jazykom generácie Z a Alfa – vrátane slov ako pookie, sigma či tichého „neviem, čo mám povedať“.

Na javisku sa z dospievania stáva hra – nie jednoduchá, ale level po leveli. Situácie, ktoré poznáš (alebo presne nechceš zažívať), sa dajú zahrať znova a skúsiť inak: čo povieš, čo nepovieš, čo urobíš, keď je ticho hustejšie než konflikt. Vedľa seba tu existuje odborník na vlky, spomienky starej mamy na prvú lásku aj úplne súčasný online chaos s alfa samcami a sigma boys. Všetko sa mieša do jedného priestoru, kde sa nehrá na správne odpovede – skôr sa skúša, ako prežiť rozhovory, ktoré sú awkward, citlivé alebo úplne zamrznuté.

Partnerom programu Pre mladé publikum je Fond LITA.
Partnerom predstavenia na festivale je Banskobystrický samosprávny kraj.

Alex je intímny dokument aj sebaironická „prednáška“ o vlastnom vzniku – nevšedná a formálne pútavá intermediálna performancia na hrane dokumentu a fikcie. Jej východiskom bola nečakaná SMS komunikácia performera Adama Draguna s dramaturgom prestížnej slovenskej divadelnej inštitúcie – vystupujúcim pod menom Alex –, ktorý začína pochybovať o zmysle svojej práce aj samotného divadla. Spoločne sa pokúšajú vytvoriť sólovú performanciu, ktorá by tento zmysel znovu pomenovala. Namiesto jasného cieľa sa však otvára krehký priestor medzi tvorbou a osobnou výpoveďou, medzi inscenovaním a terapiou, medzi dokumentom a mystifikáciou.

Dragun všetko zaznamenáva, archivuje a skladá. Z bežných situácií – kancelária, detská izba, divadlo – vzniká koláž záznamov obrazovky, mobilnej komunikácie, videí, rekonštrukcií, rozhovorov, livecinema a živej akcie. Sledujeme vznik performancie, ktorá sa možno nikdy neodohrá – alebo sa odohráva práve tu a teraz. Dielo, ktoré je zároveň dokumentáciou procesu aj radikálnou úvahou o jeho samotnom zmysle.

Do výsledného tvaru vstupuje začínajúca, približne desaťročná herečka Anna, ktorá sa neobjavuje len na plátne, ale aj priamo na javisku. Jej prítomnosť vytvára napätie medzi detskou túžbou po herectve a vyhorením, medzi začiatkom a koncom, ktoré sa znepokojivo približujú. Ide o nevšednú, miestami absurdnú, no zároveň odzbrojujúco úprimnú výpoveď o potrebe tvoriť aj v čase neistoty – dielo, ktoré vyrastá práve z pochybností.

Tragikomédia Banský kvet je prvou časťou trilógie Banský región od Csabu Székelyho, jedného z najvýraznejších autorov súčasnej maďarskej drámy. Pôvodne situovaná do rumunského Sedmohradska sa v košickom uvedení inscenácia presúva do prostredia gemersko-malohontskej „hladovej doliny“, kde banícka minulosť doznieva v prázdnych domoch, prerušovaných vzťahoch a každodennom boji o dôstojnosť.

V zapadnutej gemerskej dedine, kde sa po zatvorení bane zastavil čas, sa odohráva príbeh ľudí, ktorí sa snažia prežiť v priestore bez práce, perspektívy aj ilúzií. Nezamestnaný Ivan sa stará o umierajúceho otca, jeho nevlastná sestra prináša z mesta nádej aj nepokoj a okolo nich sa pomaly rozpadá komunita poznačená alkoholom, samovraždami a tichou rezignáciou.

Tvorcovia presúvajú dej do multinacionálneho prostredia Gemera a pracujú so špecifickým dialektom, v ktorom sa stretáva slovenčina, maďarčina a nemčina – jazyk ako nositeľ pamäti aj identity. Výtvarné a režijné riešenie stojí na kontrastoch: medzi folklorizovanou predstavou vidieka a jeho tvrdou realitou, medzi romantizovanou tradíciou a každodenným rozpadom komunity.

Banský kvet je tragikomický, miestami až kruto presný obraz periférie, kde sa drsný humor mieša s beznádejou a kde sa pod tvrdým povrchom postáv skrýva túžba po blízkosti, uznaní a zmysle. Je to príbeh o ľuďoch, ktorí zostali – a o tom, čo sa deje, keď už nie je kam odísť.

Partnerom Hlavného programu festivalu je Nadácia Tatra banky.
Partnerom slávnostného otvorenia festivalu je Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského v Bratislave.