Trpká komédia o ľudských a umeleckých dezilúziách. Čajka je príbehom veľkej ruskej drámy, ktorá sa odohráva v banalite každodenného života. Príbehom lásky – fatálnej, komplikovanej, definitívnej, no v konečnom dôsledku aj tak smiešnej. Dá sa vyvarovať zovretiu lásky? Oklamať srdce rozumom? Naučiť sa milovať? Čo nás núti neustále hovoriť, hovoriť a hovoriť? Prázdnymi konverzáciami utekáme od podstaty toho, čo si v skutočnosti myslíme. Alebo máme strach z nekomfortného ticha a trápnosti poznania, že si vlastne nemáme čo povedať?
Roman Polák spolupracoval ako režisér od roku 1984 s martinským DSNP (dnešným SKD), v rokoch 1988 – 1990 stál na čele súboru ako umelecký šéf. V rokoch 1996 – 2000 pôsobil ako interný režisér v Divadle Astorka Korzo ´90; v rokoch 2000 – 2002 ako umelecký šéf Činohry Štátneho divadla Košice; v rokoch 2005 – 2006 ako umelecký šéf Astorky. Od apríla 2006 do decembra 2017 pôsobil s krátkou prestávkou na poste riaditeľa Činohry SND. Je držiteľom štyroch cien DOSKY za réžiu (1997, 2006, 2009, 2010). V súčasnosti je vedúcim Katedry réžie a dramaturgie na Divadelnej fakulte VŠMU.
Preklad: Dana Lehutová
Úprava: Roman Polák
Dramaturgia: Roberta Chrťanská
Scéna: Natália Mináriková
Kostýmy: Daniela Mesárošová
Svetelný dizajn: Natália Mináriková
Produkcia: Karolína Kováčová, Laura Považanová
Zdramatizovaný úryvok rovnomennej novely Nicol Hochholczerovej v zaujímavej javiskovej interpretácii mladých tvorkýň hovorí o sexuálnom zneužívaní detí. Tereza nie je jeho dcéra, mohla by byť, ale nie je. Má len dvanásť rokov a on je jej päťdesiatročný učiteľ. Čisto ženský umelecký tím predstavuje autentickú výpoveď mladej ženy, ktorú stvárňujú tri herečky a ktorá v rôznych etapách svojho života zažíva toxickú a manipulatívnu lásku.
Patrícia Rotterová študuje divadelnú réžiu na magisterskom stupni VŠMU. Absolvovala štúdium v rámci programu Erazmus na Hochschule für Schauspielkunst Ernst Busch v Berlíne.
Dramaturgia: Katarína Jungová
Dramatizácia: Patrícia Rotterová
Choreografia: Katarína Jungová
Hudobná skladba: Tomáš Stupavský, Miroslav Lach
Scéna: Kolektív
Kostýmy: Aneta Bocková
Svetelný dizajn: Patrícia Rotterová, Katarína Jurdová
Grafický dizajn: Katarína Jurdová
Produkcia: Zora Bezáková, Júlia Mattonová
Surreálno-groteskné podobenstvo o najhorších ľudských charakteroch a ich bezodnej túžbe po moci, ktorou zničia všetko a všetkých. Tatko Ubu, dôverník kráľa Václava a bývalý kráľ Aragónie, usporiada vojenský prevrat a dovtedy pokojné Poľsko obráti na sraninu. Hra Alfreda Jarryho napísaná koncom 19. storočia neprestala byť aktuálnou ani v 21. storočí. V pedagogickej réžii Petra Palika sa zo smetiska dejín vynárajú postavičky, ktoré si zaslúžia skončiť prikryté dvoma metrami studenej zeminy. Zlo, zrada a pomsta sa však ako krvilačné červy prehryzú aj plastovými vrecami.
Peter Palik vyštudoval bábkarskú réžiu a dramaturgiu na VŠMU. Spolupracuje s divadlami v Čechách, Poľsku, Nemecku aj Maďarsku. Od roku 2020 je umeleckým šéfom Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Pôsobí aj ako pedagóg na Katedre bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave.
Dramaturgia: Michal Onduš
Scénografia, kostýmy, bábky: Zuzana Slivková
Svetlo: Zuzana Slivková
Hudba: Juraj Bolf
Produkcia: Karolína Kováčová, Alexandra Kutlíková
Interná kritika: Ela Brotková