Adaptácia románu Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď poľskej nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Olgy Tokarczuk. Napínavý príbeh na pomedzí detektívneho ekothrilleru s feministickým pozadím sa odohráva kdesi na lazoch na poľsko-českých hraniciach. Na mieste, ktoré sa snaží byť moderné, no zároveň je neustále späté s divokou prírodou, sa zrkadlí konflikt medzi ľudským zasahovaním do prírody a nezdolnými zákonmi prírody.
Mystická a melancholická atmosféra obyčajne neobyčajných dní upriamuje pozornosť na výraznú ženskú hrdinku vo výbornom hereckom podaní Vladeny Škorvagovej. Šesťdesiatnička Janina Duszejková nemá deti. Žije na samote, má rada astrológiu a zvieratá. Polícii ohlasuje ich týranie, no oni ju považujú za bláznivú ženu a nechcú sa jej podnetmi zaoberať. Po sérii záhadných vrážd pytliakov a prominentných členov komunity sa jej život stáva súčasťou detektívneho vyšetrovania. Vyšetrovanie naznačuje, že za záhadnými úmrtiami stojí tajomný Mordorys – zviera, ktoré sa nedá chytiť.
Názov Mordorys si pre svoju inscenáciu vybral režisér Roman Polák ako symbol pomsty alebo skôr metaforu pýchy, s ktorou ľudia zasahujú do prírody, ovládajú a manipulujú s ňou. Mordorys je snahou o ovládnutie niečoho, čo je vo svojej podstate neovládateľné. Je eko-variáciou na klasiku Zločin a trest. Uvažuje o vine a odplate, o práve trestať, o morálke. O tom, čo je vlastne ľudské či humánne.
Roman Polák pôsobil po absolvovaní štúdia divadelnej réžie na VŠMU v činohre Štátneho divadla Košice, neskôr v Divadle SNP v Martine, nitrianskom DAB-e, v Divadle Astorka Korzo´90 a v Činohre SND, kde v rokoch 2006 – 2008 zastával aj funkciu riaditeľa. V martinskom divadle vytvoril ako interný režisér viaceré inscenácie, vďaka ktorým sa zaradil k najvýznamnejším divadelným tvorcom na Slovensku. Za činoherné i operné réžie získal viacero nominácií a cien. Venuje sa aj pedagogickej činnosti. Od roku 2011 je interným pedagógom na DF VŠMU, kde je v súčasnosti vedúcim Katedry réžie a dramaturgie.
Adaptácia: Roman Polák
Dramaturgia: Martina Mašlárová
Kostýmy: Katarína Hollá
Scéna: Pavel Borák
Hudba: Ignacy Zalewski, Lena Michajlów
Pohybová spolupráca: Zuzana Krausová